Fáza kroku pri behu
Krok pri behu – veľmi komplexný celok.
V každej fáze pohybu musí bežecká topánka poskytnúť chodidlu oporu. V zásade do seba jednotlivé časti pohybu zapadajú ako ozubené kolesá do veľmi komplikovanej mechaniky. Princíp vzájomnej závislosti jednotlivých častí je zrejmý práve v tomto pravidelne sa opakujúcom pohybe: ak sa jedna fáza nepatrne pozmení, dôjde následne k zmene všetkých ostatných fáz. Preto je veľmi problematické docieliť efektívne zmeny v technike behu s veľmi konkrétnymi a bodovými zmenami. Funkčná obuv pomáha bežcovi k tomu, aby svoje sily optimálne koncentroval na beh a chráni ho pred úrazmi.
1. Fáza došľapu pri behaní
Fáza, kedy sa chodidlo dostane do kontaktu so zemou, by sa mala rýchlo prekonať čo najmenším prehnutím v priehlavkovom kĺbe. K tomu je nutné, aby existovala správna koordinácia medzi holenným svalstvom a lýtkovým svalstvom. Už pred došľapom ľahko napne holenné svalstvo ,pružiny' v lýtku a došľapom na podlahu sa toto počiatočné napätie ešte zosilní. Postavenie chodidla pritom nesmie byť príliš ďaleko od pomyselnej gravitačnej osi tela, pretože by začali pôsobiť brzdné sily.
2. Fáza stoja pri behu
V tejto fáze sa celé chodidlo dotýka zeme. Počiatočné napätie v lýtku sa na konci fáze došľapu rozloží do súčasne prebiehajúceho pohybu napínania kĺbu chodidla a ohnutia v kolene. Ak sa vyskytuje napríklad v bedrovom svalstve telesná ochabnutosť, potom sa v priebehu došľapu energia stráca na základe nepotrebných, často rotačných pohybov v bedrových kĺboch. Tento často sa vyskytujúci jav zreteľne poukazuje na komplexné súvislosti v koordinácii pohybov pri behu. K mnohým problémom môžu okrem toho viest nedostatočne splnené úlohy abduktorov a adduktorov týkajúce sa stability (napr. v kolene).
3. Fáza odrazu pri behu
Posledná fáza, počas ktorej dochádza k nadvihnutiu päty a pohybu tela smerom vpred. Tiež zdvihnutie kolena je v zásade prípravná akcia, pri ktorej sa napína svalstvo bedrovej oblasti. Lýtková časť sa tak opäť pasívne „ pohybuje“ na stehennej časti, aby došlo k zvýšeniu rýchlosti pri ohybe bedier a zdvíhaní kolena. Len čo koleno dosiahne predného bodu obratu, pokračuje výkyvný pohyb lýtkovej časti na základe jeho zotrvačnosti ďalej smerom dopredu, kým bedrá sú už napnuté. Súhra svalstva je pritom zladená s maximálnou presnosťou, avšak vykonávaná úplne nevedomky. Ak sa napätie vyvíja v nesprávnom okamžiku, potom je ich následkom väčšinou ľahké zranenie. Vynaloženie síl a výkon pri behu a preťaženie ako následok nekompenzovaných nárazov pôsobiacich na kĺby nôh a chrbticu je určované silou svalstva v strednej časti tela.
Na ďalšie zdokonalenie bežeckej obuvi s ohľadom na podstatné funkcie ako je stabilita, upínanie, tlmenie a tvar, boli na základe intenzívnych vedeckých prieskumov spoločnosti ASICS, kedy sa skúmali tri špecifické fázy pohybu pri behu, vyvinuté komponenty systému I.G.S. vždy s cieleným zameraním na požiadavky jednotlivých fáz.
(585-721-432)
