Kryokomora – extrémne nízke teploty majú pozitívny na ľudský organizmus
Pôsobenie chladu na ľudský organizmus je známe už veľmi dávno. Avšak až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Japonsku začali skúmať, čo vlastne extrémne nízke teploty spôsobujú v ľudskom organizme. Výsledky boli pozoruhodné a dali základ novej vede - kryoterapii.
Pôsobenie chladu, ktorý dosahuje extrémne nízke hodnoty - mínus sto dvadsať až mínus stotridsať stupňov celzia je pozoruhodné. V organizme dochádza k zmenám, ktoré pre bežného človeka a zvlášť pre športovca majú veľmi pozitívny efekt.
Dá sa zhrnúť v troch základných bodoch. Na chlad reaguje organizmus ako na stresový faktor a vylučuje látky ktoré majú organizmus uchrániť pre stresom. Predovšetkým sú to endorfíny-hormóny šťastia, ktoré sú mnohonásobne účinnejšie ako morfium a majú za úlohu eufóriu, ktorá dokáže nevnímať extrémne nízku teplotu ako nepriaznivý faktor pôsobiaci na ľudský organizmus. V ďalšej etape sú to kortikoidy, rastový hormón a pre športovcov veľmi dôležitý hormón - testosterón. Pôsobením chladu ďalej dochádza k pozoruhodnému efektu, ktorý možno prirovnať k efektu, keď prázdnu uzavretú plastovú fľašu z teploty plus dvadsať stupňov dáme do prostredia kde je mínusová teplota: taký istý efekt „zmenšenia“ objemu fľaše sa deje aj z bunkou organizmu. Týmto stiahnutím jednotlivých buniek dochádza k vytlačeniu vnútro bunečnej tekutiny ktorá za normálnych okolností v bunke ostáva do lymfatického a krvného obehu, a tým aj k odstráneniu škodlivín v zmysle voľných radikálov, kyseliny mliečnej, ktoré pôsobia na bunku toxicky a spôsobujú „zakyslenie“ organizmu, ktoré športovec pociťuje ako svalovú bolesť po záťaži.
Následná fyzická záťaž ktorá nasleduje po pobyte v kryokomore má za následok opačný efekt. Po l5 minútovej záťaži dochádza k výraznému prekrveniu tkanív, ktoré v štvrtej minúte záťaže dosahuje až štvornásobok bežného prekrvenia. Dochádza k výraznému zvýšeniu prívodu kyslíka do buniek svalov čo vyvoláva zníženie koncentrácie škodlivých látok, ktoré ešte neboli z buniek vyplavené.
Zvýšený krvný prietok v svaloch sa dá veľmi výrazne využiť – pri správnom pitnom režime, mineralizácii a vitaminizácii organizmu, prísunom energetických látok sa veľmi výrazne zvyšuje energetický potenciál buniek a tým aj celého organizmu. Toto je veľmi výrazný efekt ktorý sa dá využiť pri biochemickej regenerácii organizmu a následne jeho „energetickým nabitím“.
Celkove sa dá pozitívny efekt kryoterapie vo vrcholovom športe zhrnúť do nasledovných bodov:
• Výrazné urýchlenie biochemickej regenerácie športovca.
• Výrazná pomoc pri rozvoji vytrvalosti a sily v tréningovom procese.
• Urýchlenie pozáťažovej regenerácie aj počas tréningu aj v období pretekárskom.
• Prevencia pred preťažením jednotlivých zaťažovaných systémov a orgánov.
• Výrazné urýchlenie liečenia po úrazových stavov mäkkých tkanív a svalov (napr. V kombinácii s Wobenzýmom dochádza k výrazne urýchlenému rozpusteniu a vstrebaniu krvných výronov bez vytvorenia menejcennej jazvy v svale).
• Výrazná pomoc pri liečbe bolestivých stavov pohybového aparátu (endorfíny a znížená vodivosť nervov signalizujúcich bolesť).
Pozitívne účinky kryokomory už vyskúšalo na svojom tele či v zahraničí, alebo na Slovensku množstvo vrcholových športovcov. Skúsenosti zo slovenských športovcov s liečbou chladom majú športovci: hokejisti Handzuš, Orság, Zedník, futbalisti Greško, Jakubko, biatlonisti Hurajt, Murínová, bratia Matiaškovci, Novák, Kazár, skokan na lyžiach Mesík, lyžiari Bátory, Bajčičák, atléti- chodci Korčok, Bátovský, Tóth, oštepár Bokor, kladivárka Danišová, džudisti Palkovácz, Minárik, Matušek a mnohí iní športovci, ktorí absolvovali regeneračné pobyty v kryokomore a sami pocítili pozitívny efekt ktorý komora prináša v regenerácii po záťaži ale aj pred výkonom.
Zdroj: FIT.SERVER.SK
