Pohyb zaberá proti depresiám rovnako ako lieky
Už v 70. a 80. rokoch sa robili štúdie, ktoré dokázali, že ten, kto cvičí, nepodlieha depresii a chráni sa pred ňou aj do budúcnosti. Jedna zo štúdií napríklad dospela k výsledku, že cvičenie aerobiku malo na pacientov s depresiou rovnaké účinky ako známe antidepresívum.
Je to metóda, ktorá nestojí nič a na rozdiel od antidepresív nemá ani vedľajšie účinky v podobe porúch spánku, dávenia, triašky a váhových výkyvov. Ide o obyčajný pohyb. Proti depresiám zaberá rovnako dobre ako lieky.
Už v 70. a 80. rokoch sa robili štúdie, ktoré dokázali, že ten, kto cvičí, nepodlieha depresii a chráni sa pred ňou aj do budúcnosti. Jedna zo štúdií napríklad dospela k výsledku, že cvičenie aerobiku malo na pacientov s depresiou rovnaké účinky ako známe antidepresívum od firmy Pfizer.
Minulé výskumy monitorujúce vplyv telesného pohybu boli síce krátkodobé, ale všetky potvrdili, že cvičenie zlepšuje náladu. Nielenže zmierňuje symptómy depresie, ale nedovoľuje im vrátiť sa. Molekulárni biológovia a neurológovia potvrdili, že cvičenie vyvoláva v mozgu také chemické pochody ako antidepresíva - reguluje kľúčové látky dôležité pre prenos vzruchov medzi neurónmi, sérotonín a noradrenalín. Profesor neurológie Philip Holmes dokázal, že cvičenie už za niekoľko týždňov môže ovplyvniť gény, ktoré zvyšujú hladinu neuropeptínu galanínu, ktorý má vplyv na reguláciu noradrenalínu a je dôležitý pri reakcii na stres.
Vďaka cvičeniu mozog vykazuje menší stres na nový podnet. V laboratórnych podmienkach bolo podnetom napríklad vhodenie myší do studenej vody alebo zavesenie za chvost. S takým typom stresu sa človek nestretáva, ale v jeho prípade mozog reagoval pokojnejšie v nečakaných, aj keď potenciálne neškodných situáciách, ako je zabudnutie na pracovné stretnutie alebo problém s parkovaním.
"Zdá sa, že pre človeka je cvičenie normálnejšie a prirodzenejšie ako vysedávanie," povedal Holmes. Človek nie je stvorený na celodenné sedenie v tesných miestnostiach a jeho mozog nie je prispôsobený na život bez fyzickej aktivity.
Vedci poukazujú na to, že depresívni pacienti pocítia vplyv cvičenia už po polhodine, takže depresia prestáva byť prekážkou aktivity a stane sa dôvodom na ďalšie cvičenie. Účinky sú v tomto prípade rýchlejšie a preukázateľnejšie ako napríklad u pacientov, ktorí sa pohybom snažia znížiť váhu.
Zatiaľ nie je jasné to, komu cvičenie na depresiu zaberá a v akej dávke. V knihe Cvičením proti úzkosti a poruchám nálady Jasper Smits s kolegom Michaelom Ottom odporúčajú miernu polhodinovú záťaž päťkrát týždenne alebo intenzívne polhodinové cvičenie trikrát za týždeň. To sú overené fungujúce dávky.
"Nedokážeme povedať, že čím viac, tým lepšie. Nie je vylúčené, že účinnejšie by bolo menej, ale my to naozaj nevieme," povedal Smits. Nie je ani jasné, či na depresiu pôsobí aj taký pohyb ako napríklad vzpieranie ani či je cvičenie účinné v prípade ťažkých depresií.
Zdroj: pravda.sk
