Praľudia nečítali fitness magazíny (alebo v čom spočíva intervalový tréning?)
Praľudia nečítali fitness magazíny a predsa vedeli, čo je pre nich dobré. V prvom rade veľa chodili — pri stopovaní koristi, zbieraní plodov a zvláčaní koristi do jaskyne. Občas však museli aj vyšprintovať za korisťou alebo utiecť pred predátorom.
Na zvládnutie týchto činností nepotrebovali trénovať vytrvalostný beh. Stačili im funkčné svaly a fyziológia schopná poskytnúť okamžitú, rýchlu a explozívnu energiu. Tieto krátke výbuchy energie majú veľa benefitov. Zvyšujú rezervnú kapacitu pľúc a srdca, posilňujú svaly a dlhodobo zbavujú telo tuku.
Čo platilo pre praľudí, platí aj pre moderného človeka — ani naša psychika, ani naše telá nie sú uspôsobené na dlhodobú, opakovanú a monotónnu strednenámahovú drinu. Vieme aj to, že strednenámahová aktivita neprináša ani výrazné kondičné zlepšenia. Prečo jej potom mnohí ľudia stále dávajú prednosť?
Odpoveď je jednoduchá — najmä z pohodlnosti.
Povedané marketignovým jazykom, strednenámahový pohyb je užívateľsky priateľský. Máme v ňom mierne zvýšený tep a trochu sa potíme, takže nám poskytuje dobrý pocit, že pre seba robíme niečo užitočné. Námaha je však znesiteľná a nepociťujeme žiadnu výraznú bolesť. Skrátka, namáhame sa komfortne. Dlhšie trvajúci strednenámahový pohyb dokonca vyplaví aj dostatok beta-endorfínov, takže sme šťastní. Čo viac, pri strednenámahovom pohybe dokonca dokážeme aj rozprávať, čo oceňuje najmä ženské pohlavie.
Naproti tomu vysokonámahový pohyb je fyzicky nepríjemný , až bolestivý. Vydržíme v ňom len niekoľko sekúnd, nanajvýš minút, aj to len s obrovským sebazaprením. No a keďže lapáme po dychu a srdce nám divo búši, klebetiť sa pri ňom veľmi nedá.
Riešenie?
Striedať krátke návaly vysokej námahy s dlhšími dávkmi nízkej námahy alebo odpočinku — napríklad šprint s chôdzou alebo strečovaním. Volá sa to intervalový pohyb.
Intervalový pohyb je prirodzenejší, harmonickejší a zábavnejší, než dlhodobá a monotónna strednenámahová drina. Kladením rovnakého dôrazu na námahu aj odpočinok vlastne imituje prirodzený životný štýl našich predkov.
Intervalový pohyb je aj zdravší. Na rozdiel od strednenámahových aktivít nelikviduje ale buduje rezervnú kapacitu tela. Tým, že nás núti opustiť komfornú aeróbnu zónu a opakovane prekonávať naše aeróbne limity, zvyšuje výkonnosť pľúc a srdca. Výsledok? Stárneme pomalšie, sme odolnejší proti chorobám a infarktu.
Do tretice, intervalový pohyb najefektívnejšie zbavuje naše telo tuku, a to hneď dvomi spôsobmi.
Prvý spôsob — vysokonámahové intervaly zväčšujú objem chudého tkaniva v našom tele, teda kostí, vnútorných orgánov a svalov. A chudé tkanivo je najväčším spotrebiteľom kalórií v kľude. Čím viac ho máme, tým viac kalórií vydáme, a to nielen pri pohybe, ale aj pri odpočinku.
Druhý spôsob súvisí s palivovým systémom nášho tela. Tým, že pri intervalovom pohybe striedame nízkonámahový a vysokonámahový režim a vyhýbame sa strednenámahovému, jednoducho nútime naše telo spaľovať viac cukru a menej tuku. Telo z toho usúdi, že tuk ako palivo mu je nanič. Dôsledok? Začne sa zbavovať existujúceho tuku a prestane vyrábať nový, a to aj keď práve necvičíme.
Takže nesnažte sa spáliť čo najviac tuku počas cvičenia strednenámahovou aktivitou — je to márna snaha. Len čo prestanete cvičiť, vaše telo spaľovanie tuku prudko zníži a okamžite začne do zásoby vyrábať nový tuk. Radšej cvičte intervalovo. Naučíte telo, že veľa tuku nepotrebuje, a samo sa ho začne zbavovať. Experimenty dokázali, že intervalové cvičenie zvýši spaľovanie tuku až o 62 percent a to až na 24 hodín po cvičení.
Nepresvedčil som vás?
Nič to, skúsim nabudúce. Mám pripravených pol tucta konkrétnych prípadových štúdií o tom, že intervalové cvičenie je pre zdravie oveľa lepším riešením, než strednenámahové.
Ľuboš Dojčan
Autor je filmwalker.
www.filmwalker.eu
www.linkedin.com/in/lubosdojcan
www.facebook.com/profile.php?ref=name&id=1586508354
